Lou Tresor dóu Felibrige - page 1375

JOUINESSO
JOUNCAS
163
Sejouine sabié
E
se
vièi
poudié,
Degun
de
rèn
noun
mancarié.
Qu
saup
nivèndre ni
croumpa,
Au bestiau
jouine dèu
s'aiaca,
dicton usité
en
fait
de
mariage.
JOUINESSO,
JÓUNESSO
(lim.),
JOUENESSO
(tOUl.),
YOUNESSO,
YOUENESSO
(b.),
JOUVE-
NESSO,
JOUBENESSO
(rouerg.),
JUINESSO
(a.
1.),
JUEINESSO,
JUENESSO
(d.),
JUNESSO
(g.),
(y.
fr.
joenesce,
it.
giovenezza),
s.
f.
Jeunesse,
jeunes
gens ;
jeune âge;
étourderie,
v.
jouvcnt.
Acà iè vèn
de
jouinesso,
cela
lui vient de
jeunesse.
prov.
La
jouinesso
amo
de rire.
Fau que
jouinesso
passe.
R.
jouine.
jouinessoto,
s.
f.
Petite
jeunesse,
courte
jeunesse, jeunesse
légère.
Mai
pèrla jouinessoto,
au-mens
pèr las menudos
Li
parlés
pas
de
blad, de
granjo,
de chaval.
j.
LAURÈS.
11.
jouinesso.
jouinet,
jueinet
(d.),
youenot
(b.)
,
eto,
oto,
adj. Jeunet,
ette,
v.
jouvenet
;
Jounet, Younet,
noms
de
fam.
méridionaux.
Es
enca
jouineto,
elle
est
encore
jeunette.
Jouineto,
encalong-tèms
poues
èstre
urouso
em' éu.
a. crousillat.
R.
jouine.
jouïno
(rom.
gaudina),
s.
f. Jouissance,
v.
jouïssènço;
pour
jeu,badinage,v./ow<7Mmo.
Counta
jouino,
conter
fleurette;
se
fa
jouïnos
(rouerg.),
se
faire des
caresses.
Re
nou nous
poudiò fa jouïnos.
seré.
S'escantisquet al crid
d'uno
grando jouino.
b. telismart.
Lou mounde
qu'apitanço,
aici, lucre
e
jouino.
o.
bkinguier.
R.
joui.
Jouinome,
jouinomet,
v.
jouvenome
;
jouin-
ta,
jouinturo,
v.
jouncha,
jounchuro
;
jouio,
v.
joio.
jouious, jouvious
(a.),
juioüs
(1.
d.),
yuioits
(b.),
ouso,
ouo
(rom.
joyos, iuioos,
jauzios,
osa,
cat.
joyos, it.
giojoso), adj.
Joyeux,
euse, v.
alegre,
gadau,
gai, galoi,
gauchous,
gauvènt.
Jouiouso,
Joyeuse,
nom
de l'épée
de
Char-
lemagne
;
jouàusi
nouvello,
joyeuses
nou¬
velles.
prov.
Mai
lou
jouious,
le
gentil
mois
de
mai.
Jouôusis,
ousos,
plur.
gasc.
de
jouious,
ouso.
R.
joio.
jouiousamen
,
jouiousomen
(g. 1. )
,
juiousamen
(d.), (rom.
joyosamen,
joyo-
zament),
adv.
Joyeusement;
loyalement,
v.
gaiamen.
En
bas
Limousin,
les marchands
disent
:
léu
vous
Vènde
jouiousamen,
fasès-n'en
atertant,
je
vous
vends
loyalement,
faites
comme
moi.
prov.
Lou
basti
Es
jouiousamen s'apauri.
R.
jouious.
jouiouset,
eto,
adj.
Un
peu
joyeux,
assez
joyeux,
euse, v.
alegret,
gaiet.
Encoua que
sios jouiouset.
g.
d'astros.
R.
jouious.
JOUIOUSET
A, JOUIOUSET
AT
(g. 1.),
S.
f.
Joyeuseté,
v.
galouieta.
Pèr
jouiouseta,
pour
s'amuser.
Jouiouseta
n'adus
jamai tristesso.
j.
désanat.
R.
jouious.
Jouiouso,
v.
Jueso.
jouïssèire,
erello,
eiris,
èiro (rom.
jauzire,
gaudiré),
s.
et
adj.
Celui,
celle
qui
jouit
;
jouisseur,
euse
;
sensuel,
elle. R.
joui.
jouissènço,
jouvissènço
(rh.),
jouïs¬
senço
(1.),
(rom.
gausensa,'gaudensa),
s.
f.
Jouissance,
action
de
jouir
;
usufruit,
v. usu-
fru.
N'a que
la
jouïssènço,
il
n'en
est
qu'usu¬
fruitier; douna
'no
part à
plan
doun,
uno
part
en
jouïssènço,
donner
une
partie
en
propriété,
une
parti
en
usufruit.
R.
joui.
jouissent,
jouissent
(1.), ènto,
ento,
adj. Jouissant,
ante.
R.
joui.
jouïssudo
,
jouïSSURO
(rom. jau
sida
,
gaudida),
s.
f. Jouissance,
sensualité, volup¬
té,
v.
chale,
plasènço.
Se
jusqu'aro
ai
agu, rascas,
La
favo
sènsojouïssuro.
v.
gelu.
Vi.jouï.
joujou,
s. m.
t.
enfantin.
Joujou,
jouet,
en
Gascogne,
v.
jougaio, jouguet.
R.
jouga.
Joui pour
jous lou
(sous
le), dans
le
haut
Languedoc.
joula,
v. n.
Pleurer,
en
Forez,
v.
plourà.
R.
chourra.
joulage,
joulàgi
(m.),
julhage
(1.),
(b.
lat. geolagium),
s.
m.
Geôlage,
droit
qu'on
paye au
geôlier.
R
.joio.
Joulafre,
v.
gaiofre
;
joulbert, joulbet, joul-
bertino,
v.
juvert,
juvertino
;
joulh,
v.
gei-
noui
;
joulho,
v.
counjounglo.
jouliamen,
jóul1ajien
(d.),
adv. Joli¬
ment,
lentement, doucement,
en
Dauphiné,
v.
gcntamen,
poulidamen.
R.
joli.
Joulian,
ano, v.
Julian,
ano.
joulié,
jóul1é,
julie
(rh.), giouliè,
juiè
(1.), jaulèi (bord.), jaulè (g.),
iero,
IÈiro(d.
lat.
geolarius,
jaulariusj,
s.
Geô¬
lier, ière,
v.
barro-couquin,
carceriô
;
Joul-
lié,
Julié,
noms
de fam. méridionaux.
Lou
joulié
segur sara
toun
oste.
a.
boudin.
prov.
Tèndre
coume
un
joulié.
R.joio.
jouliet,
jouliou
(d.),
eto, ouno,
adj.
Joliet,
ette,
en
Dauphiné,
v.
gentoun,
pou-
lidet. R.
joli.
jouueta,
jóulieta (rom.
jolivetat,
it.
giulività,
b.
lat.
jolivitas,
alis),
s.
f. Joli—
veté,
qualité de
ce
qui
est
joli,
en
Dauphiné,
v.
poulideta.
R. joli.
joulieto,
s. m.
La
Joliette,
ancienne
porte
et
quartier de Marseille
dont
on
dérive
le
nom
de
Jules-César,
v.
Castèu-Jòli
;
julienne,
plante,
v.
juliaao. R.
Jùli.
joulin,
n.
p.
Geôlin,
nom
porté
par
plu¬
sieurs
comtes
de
Valentinois.
11.
Gibelin
?
Jôulio
pour
jòlio,
v.
jòli,
ôlio.
joulivet,
n.
p.
Jolivet,
nom
de
fam. lim.
R.
jouliet.
jóulou,
s.
m.
Botte
de
paille
courte et
rou¬
lée,
trousse
de
chaume,
en
bas
Limousin.
Joum
pour
jou
me
(moi je me),
en
Gas¬
cogne
;
jóumar, joumarro,
v.
gimerre.
joumbre
(esp.
sombrero),
s. m.
t.
fami¬
lier.
Chapeau,
en
Languedoc,
v.
calamèu,
ca-
pèu, coumble,
ferpo, tambre.
R.
souloumbre.
joumbri,
ajoumbri,
v. n.
Trembler
de
froid,
grelotter,
se
morfondre,
v.
trampela
;
souffrir dans
l'attente,
v.
giba, soufri.
Joumbrisse,
isses, is,
issèn, issès,
isson.
Me
fas joumbri,
tu
me
fais
pitié.
Nèu que
fa joumbri
la
naturo.
l.
moutier.
Lou
passeroun
joumbris
e
piéuto
dins
la
nèu.
j.-b.
martin.
Diéu
sap ço
qu'ai
joumbri !
r.
grivel.
R.
asoumbra.
Jóumetrié,
v.
geoumetrlo.
jóumina,
v.
n.
Geindre, gémir,
en
Rouer-
gue,
v.
gemica,
gença.
De
tout
caire
se
rambalho
Pèr
jóumina
pau o prou.
a.
villié.
R.
gème.
joumpet,
s. m.
Balançoire,
escarpolette,
en
Rouergue,
v.
jumpladèro.
R.
jumpla.
joun,
jounch
(nie.),
jouiN
(rh.),
jount
1.),
jouent,
jeint,*junt
(g.),
jun,
juint
d.),
juns
(bord.),
(rom.
jonh),
s.
m.
Joint,
jointure,
v.
jounchuro.
Entre
li
joun
di blot
que
lou bardavon.
e.
bagnol.
R.
jougne.
Joun,
ouncho
(joint, ointe),
v.
jougne
;
joun
(jonc),
v.
jounc
;
joun (jour),
v.
jour
;
joun
pour
jou
ne
(je
ne,
j'en),
en
Gascogne.
jounas
(lat. Jonas),
n. p.
Jonas, prophète.
jóunas
(rom.
Johannas,
b. lat. Johanna-
tium),
n.
de 1. Johannas
(Drôme).
jounatas
(rom.
Jonatas,
Junatas),
n. p.
Jonathas.
jounc,
junc
(g. 1.),
younc,
yunc
(b.),
(rom;
jonc,
junc,
cat.
jonc,
esp.
port,
junco,
it.
giunco,
lat.
juncus),
s. m.
Jonc,
v.
rias-
so
;
canne
de
rotin,
v.jorg;
espèce de
bague,
v.
vergo
;
Joncy,
nom
de
fam.
provençal.
Mato de
jounc,
touffe
de
joncs;
passa
lou
jounc
souto
la
narro,
passer
la plume
par
le
bec
;
apouncha
de
jounc
em'
uno massoy
faire
une
chose inutile
et
maladroitement.
prov.
Tremoula
coume un
jounc.
Febla
coume
un
jounc
de
mar.
Souple
coume
un
jounc.
La
commune
de
Jonquières (Gard)
porte
dans
son
blason
«
une
botte de
joncs
».
jounc-à-tiers-poun,
jounc-à-tres-
costo,
s.
m.
Jonc
triangulaire,
souchet
long,
cyperus
longus
(Lin.),
plante,
v.
triangle.
jounc-bastard,
s. m.
Massette
d'eau,
en
Velay,
v.
fielouso.
jounc-cebiÉ,
s.
m.
Jonc
des
jardiniers,
jonc glauque, dont
on se
sert
pour
lier les
oi¬
gnons.
R. cebo.
jounc-de-froumage,|jounc-de-toumo,
s. m.
Jonc
épars,
juncus effusus
(Lin.),
sur
lequel
on
fait
égoutter
les
fromages
;
jonc
glauque,
v.
jounc-cebié.
jounc-de-la-palun,
s. m.
Jonc
des
chai¬
siers, heleocharis
palustris,
v.
serreto.
jouNc-de-la-PASSiouN,
s.
m.
Carex
cœspitosa,
plante,
v.
sagno.
jounc—de—testo,
s.
m.
Jonc
pointu,
v.
jounc-pouncliu, tèsto-negro,
tèsto-rousso.
jounc-en-cabosso,
s.
m.
Jonc
agglomé¬
ré,
plante.
jounc—flouri,
s.
m.
Jonc
fleuri,
plante,
v.
carrelet,
esparganèu.
jounc-marin
,
jounc-mari
(1.)
,
s. 111.
Grand
scirpedes
marais,
scirpus
maritimus
et
lacustris
(Lin.),
plantes,
v.
bolo,
lian-
dro
;
ajonc
inarin,
ulex
europœus
(Lin.),
plante,
v.
toujago.
jounc-musca,
s. m.
Jonc
épars,
v.
jounc-
de-froumage.
jounc-nousa,
s.
m.
Jonc
articulé,
v.
er-
bo-à-parpaioun.
jounc-pelu,
s.
m.
Luzule
velue, jonc
des
bois,
v.
liro.
jounc—petit,
s. m.
Jonc
pygmée,
jonc
des
crapauds.
jounc—POUNCiiu,
s. m.
Jonc
pointu,
jun¬
cus
acutus
(Lin.),
v.
jounc-de-tèsto.
jounca,
jincha
(a.),
(rom. joncar,
jun-
car,
port,
juncar, it.
giuncar'e),
v.
a.
Jon¬
cher,
v.
apaia, enjounca.
Jounque,
ques,
co,
can,
cas,
con.
Dins
milo
ans sous
brigals
pouiran jounca
la
terro.
j.
jasmin.
Li bataioun tóutis
en
plen,
D'un cop
sega,
jouncon
la
coumbo.
a.
tavan.
Jounca,
jouncat
(1.
g.),
ado,
part,
et
adj.
Jonché,
ée. R.
jounc.
jouncado
,
jounca
(
a.
)
,
jounchado
(lim.),
juncado
(g.), (rom.
cat.
joncada,
junqueia,
port
.juncado,
b. lat.
juncata),
s.
f.
Jonchée,
v.
apaiage, paiado,
ramado,
soulado,
terrado
;
fromage
frais,
v.
toumo,
caiado
;
pour
jointée,
v.
jounchado.
Jouncado de
flour, jonchée
de fleurs, de¬
vant
la
porte
d'une
maîtresse;
jouncado
d'os,
jonchée d'ossements,
répandue devant
la
porte
de
quelqu'un
qu'on
veut
humilier.
R.
jounca.
JOUNCAio,
JOUNCAUio
(it.
giuncaja,
port.
juncal),
s.
m.
Joncs,
touffes
de
joncs,
v.
joun-
quié.
R.
jounc.
jouncas,
junca
(bord.),
youncas,
you-
cas,
younca,
yunca
(b.),
(rom.
jongar,
cat.
juncar,
esp.
juncar, juncal),
s. m.
Gros
jonc,
v.
puneisiè
;
lieu où il
ne
croît
que
des
1...,1365,1366,1367,1368,1369,1370,1371,1372,1373,1374 1376,1377,1378,1379,1380,1381,1382,1383,1384,1385,...2382
Powered by FlippingBook