Lou Tresor dóu Felibrige - page 1868

656
PROUNOUSTICAIRE
PROUSPÈRE
(m.),
prounousticaciÉu
(1.
g.
d.),
(rom.
cat.
pronosticació,
esp.
pronosticacion, it.
pronosticazione),
s.
f
Pronostication.
PROUNOUSTICAIRE,
ARELLO,
AIRIS, AIRO
(cat.
prouosticayre,
it.
pronosticatore),
s.
m.
Pronostiqueur,
euse, v.
devinaire.
Lous
pouètos
an
ta
mal
coumo
lous
prounousti-
caires.
a.
gaillard.
R.
prounoustica.
PROUN'OUSTICO,
PROUNESTICO
(g.), (lat.
prognostica),
s.
f.
Pronostic,
v.
marco.
Iéu
àimi
mai rima
que
fa de
prounousticos.
a.
gaillard.
Nou
me
fisi
plus
d'el ni
de
sa
prounoustico.
id.
Aro
cour
uno
prounouslico
D'un
estarlot
senso
pratico.
p.
goudelin.
PROUNSAU,
PROUNSACT,
POUNSAU,
n.
p.
Prompsal,
Prompsault,
noms
de fam.
dauph.
dont
le fém.
est
Prounsaudo,
Pounsaudo.
Ce
nom,
qui
est
celui
d'un
historien
pro¬
vençal,
l'abbé
J.-L.
Prompsault,
à
Bollène
en
Í820,
peut
dériver
de
proumt
saut,
prime
saut,
ou
de
prouvençau,
provençal.
Prountanado,
v.
pountannado;
prounte,
v.
proumt
;
prouo,
v.
pro
;
prouobo,
prouoche,
v.
provo,
proche.
proupaga,
proupaja
(d.), (rom.
propa-
ginar, cat.
esp.
port, propagar,
it.
lat.
pro¬
pagaré),
v.
a.
Propager,
v.
proubagina.
Proupaga,
âges,
ajo,
ajan,
ajas,
ajon.
Aro
eici
proun
vire
e
me
move
Pèr
te
proupaga.
a.
crousillat.
Proupaga,
proupagat
(g.
1.),
ado,
part,
et
adj. Propagé,
ée.
prou
pag
acioun
,
PROUPAGACIEÎÏ
(
m.)
,
PROUPAGACiÉu
(g.
1.
d.),
(esp.
propagation,
it.
propagazione,
lat.
propagatio,
onis),
s.
f.
Propagation.
Pèr lou
bèn
de
la
lengo
e
la
proupagaeioun
de
l'idèio
sanio.
lou
prouvençau.
PROUPAGANDO
(cat.
esp.
port.
it.
lat.
pro¬
paganda,),
s.
f.
Propagande.
Nous
fan
dintre
lou
pople
uno
poulido
proupa-
gando.
f.
mistral.
PROUPÈRCi
(lat.
Propertius),
n.
p.
Pro-
porce,
poète
latin.
De
Proupèrci
e
d'Ouraci
amistous
counfidènt.
a.
tavan.
Proupet,
v.
proupret.
proupiàri,
n.
de
1.
Propiary
(Haute-Ga¬
ronne).
PROUPICE,
PROUPÍCI
(1.
m.),
lÇ0(cat.
pro¬
pici,
esp.
port,
propicio, it.
propizio,
lat.
propitius),
adj.
Propice,
v.
favourable.
D'un iue
'no
brigo
mai
proupice.
calkndau.
PROUPICIAÇIOUX,
PROUPICIACIEN
(m.),
proupiciaciÉu
(1.
g.
d.), (rom.
cat.
propi-
ciaciô,
esp.
propiciacion,
it.
propiziazione,
lat.
propitiatio,
oms),
s.
f.
Propitiation.
PROUPiciATÒRi,
ÒRio
ou
ÒRi (rom.
pro-
pitiatori,
cat.
propiciatori,
esp.
port,
pro-
piciatorio,
it.
propisiatorio,
lat.
propitia-
torius),
adj.
et
s.
m.
Propitiatoire;
couvercle
de
l'arche
d'alliance,
chez
les
Juifs.
Li
poulit
chérubin
dóu
proupiciatôri.
p.
xavier
de
fourvières.
Proupietat,
v.
prouprieta
;
proupos, v.
pre-
paus.
PROUPOURCIOUN
,
PREPOURCIEN
(m.),
PROUPOURC1ÉU
(1.
g.
d.),
PROUPICIÉU
(rouerg.),
(rom.
cat.
proporció,
esp.
propor¬
tion, it.
proporzione,
lat.
proportio,onis),
s.
f.
Proportion.
Aproupourcioun,
à
proportion;
à
prou-
pourcioun
que
venien, à
mesure
qu'ils
ve¬
naient.
PROUPOITRCIOUNA,
PREPOURCIOUXA
(m.),
PROUPOURC1ÉUNA (i.), (rom. cat.
esp.
pro¬
porcionar,
it.
proporcionaré,
lat.
propor-
tionare),
v.
a.
Proportionner.
PrOUPOURGIOUNA
,
PROUPOURCtOUNAT
(g.
1.),
ado,
part, et
adj. Proportionné,
ée.
proupourciounalamex
(rom.
propor-
tionablamen, cat.
proporcionalment,
it.
proporziona'lmente),
adv.
Proportionnelle¬
ment,
v.
rato-pourcioun,
proupourciounau
,
proupourciounal
(1.),
alo
(rom.
cat.
esp.
port,
proporcional,
it.
proporzionale,
lat.
proportionalisj,
adj.
Proportionnel,
elle.
Proupousa,
v.
prepausa.
PROUPOUSICIOUN,
PROUPOUSICIEN
(m.),
PREPOUSiciÉu
(1.),
PERPOUSici
(lim.),
(rom.
propozicio,
cat.
proposició,
esp.
proposi-
cion,
it.
proposizione,
lat.
propositio,
o-
nis),
s.
f.
Proposition,
v.
prepaus.
Boufa 'no
proupousicioun,
rejeter
une
proposition.
PROUPRAMEX,
PROUPROMEtî
(1),
PROÜ-
PIOWEN
(g.), PROUPOMEN
(alb.), PROPEMEN
(bord.), (rom.
propriamen,
propriamens,
propriament,
proprimens,
cat.
pròpia¬
ment, port.
it.
propriamente),
adv. Propre¬
ment
;
avec
propreté,
v.
netamen.
Lou tian
proupramen
di
es
un
grand
plat
de
terro.
arm.
prouv.
R.
propre.
proupras,
asso,
adj. Bien
propre.
L'èrdubert,
countènt
e
proupras
Prouvavo
la bono
cousino.
j.
martin.
R.
propre.
proupret
,
proupriet
(m.),
proupet
(g.),
propet
(].),
eto,
adj. Propret, ette,
v.
cour
ous.
Proupetos
coumo
l'èl.
J.
jasmin.
R.
propro.
PROUPRETA,
PROUPETAT
(g.),
PROPETAT
(1.), (rom.
propretat),
s.
f.
Propreté,
v.
netige.
Li
temo
d'Arle
soun
celèbro
noun
soulamenpèr
sa
bèula,
mai pèr
sa
proupreta.
arm.
prouv.
prov.
La
proupreta
Fai
la
santa.
R.
propre.
PROUPRIETA,
PROUPRIETAT
(1.),
PROU¬
PIETAT
(g.),
(cat.
proprieiat, it.
proprietà,
esp.
propiedad, lat.
proprietas,
atisj,
s.
f.
Propriété,
domaine
;
qualité.
prouprietàri,
proupietàri (g.),
prou-
prietaire
(rom.
proprietari,
propriari,
cat.
propietari, it. port,
proprietario,
esp.
propietario,
lat.
proprictarius),
s.
m.
Propriétaire,
v.
bourgès,
ctiabenció,
mèstre,
tenencié%
prourÈu,
s. m.
Le
Prorel,
cime des
Hau¬
tes-Alpes.
prourouga,
prourouja
(lim.
d.), (rom.
prorogar,
porrogar,
cat.
esp.
port,
proro-
gar,
it. lat.
prorogare),
v.
a.
Proroger.
Prourogue,
ogues, ogo,
ougan,
ougas,
ogon.
Prourouga,
prourougat
(g.
1.),
ado,
part, et
adj. Prorogé, ée.
PROUROUGACIOUJi,
PROUROUGACIEN
(m.),
PROUROUGAC1ÉU
(1.
g.), (cat.
prorogació,
esp.
prorogacion,
it.
prorogazione,
lat.
prorogatio,
onis),
s.
f.
Prorogation.
PROUS,
OUSO
(rom.
pros, pro,
it.
pro,
prode,
du lat.
prod,
qu'on
trouve
dans
pro-
dest,
selon P.
Meyer),
adj.
et
s.
m.
Preux,
généreux,
euse
(vieux)
;
apprivoisé, ée,
en
Béarn,
v.
manse
;
Prous,
Prou,
Pros,
Prouzet,
noms
de fam.
méridionaux.
Vers
li
prous
de
Catalougno
Volo, volo,
ma
cansoun.
isclo
d'or.
Prous que
noun
si
poudrié mai.
G. DE
VALBELLE.
Lous
prous
segnours
aimon
lou
perdigal.
F.
D'OLIVET.
Lo
pro
Raimon
Gaucelm,
franc, de
bon aire,
R.
GAUCELM.
prov.
béarn.
Sent
Yan
brave
e
prous,
Sent
Pèire
malo-carous,
quand
la
saint
Jean
est
bonne et
douce,
la
saint
Pierre
est
acariâtre.
Prous,
contract.
gasc.
de pèr
lous (pour
les).
prous
aï,
prousaïc (g. 1.),
ïco
(cat.
pro-
saich, ica,
esp.
port.
it.
prosaico, lat.
pro-
saicus),
adj. Prosaïque.
prousaïc
a
>iex
(rom.
prosaicamen),
adv.
Prosaïquement.
R. prousaïc.
prousaïsme
(cat.
prosaisme),
s. m.
Pro¬
saïsme.
R.
prousaï.
PROUSATOUR
(it.
prosatore),
s. m.
t.
lit¬
téraire.
Prosateur.
As
counvida
liprousatour
e
li
pouèto.
t.
aubanel.
prouscriéure
(cat.
proscriurer
,
esp.
proscribir, it.
proscrivere,
lat.
proscribe-
re),
v.
a.
Proscrire,
v.
bandi,
estrangi.
Se
conj.
comme
escriéure.
Li
gouvernant
que
la
prouscrivon
dis
escolo.
arm.
prouv.
Prouscri,
pouscri
(m.),
prousqrich
(1.),
icho
(cat. proscrit), part.
ets.
Proscrit,
ite.
Lou
glourious
enfant
dóu
prouscri
flourentin.
arm.
prouv.
prouscripçioun,
prouscripcieiv
(m.),
prouscripciéu (1. g.),
(cat.
proscripció,
esp.
proscription, it.
proscrizione,
lat.
proscriptio,
onis),
s.
f.
Proscription.
PROUSCRiPTOUR
(lat.
proscriptor),
s. m.
Prescripteur.
prousei,
s.
m.
Entretien,
devis,
passe-
temps
agréable,
en
Béarn,
v.
dedu,
devis.
11.
prouseia.
prouseia,
v.
n.
Causer,
deviser,
passer
le
temps
agréablement,
en
Béarn,
v.
galeja.
Sai-te
prouseia dab lou
petit
enfant Jésus.
h.
pellisson.
Prouseia-s,
s'entretenir,
deviser.
Prouseiat-pe
de
causos
qui
perfecciounen.
p.
lamaysouette.
R. prous.
prouselite
(rom.
cat.
proselit, it.
esp.
proselito,
port,
proselyto,
lat.
proselytus),
s.
m.
Prosélyte.
L'evesque
faguf1
mai de
prouselite
emé
sa mou-
deracioun que
l'intendènt de
la
prouvinço
emé
sa
rigour.
a.
michel.
prouserpino
(port.
it.
esp.
lat. Proser-
pina),
n.
p.
Proserpine,
divinité
qui
figure
dans
la
cavalcade du
Guet,
aux
jeux
de la
Fête-Dieu
d'Aix.
Sèmblo
Prouserpino
en
courrous,
se
dit
d'une
femme
dont
la toilette est
en
désordre.
prousfejio,
prousemxo
et
prousejîno
(g.
1.), (rom.
profemena,
profemna),
s.
f.
Prude femme,
matrone
(vieux),
v.
coumaire.
Dono
Naudelo,
la
prousenno.
1>.
ducèdre
1855.
Retirats-vous
de-vers
las
fenmos
Autant
jouinos
coumo
prousemnos.
id.
R.
prous,
femo.
Prousino pour
Éufrousino.
prou-sio (esp.
lat.
prosit),
s.
m.
Souhait,
félicitation,
compliment,
en
Gascogne,
v.
lon-
go-mai,
prou-fasso.
Prou-sio
déwhilhot!
puissiez-vous
jouir
de
votre
filleul;
dire
lou
prou-sio,
féliciter.
prousoudio
(cat.
esp.
port.
it. lat.
pro¬
sòdia),
s.
f.
t.
se.
Prosodie,
v.
pouëtico.
puousoupoupÈio
(rom.
prozopopeya,
cat.
esp.
prosopopeya,
port.
it.
prosopopea,
lat.
prosopopœia),
s.
f.
t.
littéraire.
Proso-
popée.
prouspèr
(it.
port.
Prospero,
lat. Pròs¬
per),
n.
d'h.
Pròsper.
Sant
Prouspèr
l'Aquitan,
saint
Pròsper
d'Aquitaine,
poète
latin,
mort
en
465. Saint
Pròsper,
premier évèque
de
Riez
au
5e
siècle,
est
peut-être
le
même.
prouspera
(cat.
esp.
port,
prosperar,
it.
prosperaré,
lat.
prosperari),
v.
n.
Prospé¬
rer,
v.
réussi.
Prouspère,
ères,
èro,
eran,
eras,
èron.
prov.
Bèn
mau
aquistn'a
jamai
prouspera.
prouspère,
Èro
(rom.
prospéras,
cat.
esp.
port.
it.
prospero,
lat.
prosperus),
adj.
Prospère,
v.
b'en-anant,
urous.
1...,1858,1859,1860,1861,1862,1863,1864,1865,1866,1867 1869,1870,1871,1872,1873,1874,1875,1876,1877,1878,...2382
Powered by FlippingBook