Lou Tresor dóu Felibrige - page 2353

M 40
VOULATEJA
YOULET
Lou
parpaioun
voulastrejaire.
r.
marcelin.
R.
voulastreja.
voulateja, vouleteja,
boulateja
(1.),
bouleteja, esbouleteia
(g),
boulet a
(g.),
foulateja, fouiîateja
(1.), (rom.
VO-
latejar, volateiar, volitar,
lat.
volitare),
v. il.
Voltiger, voleter,
agiter
ses
ailes, tré¬
mousser, v.
aleteja.
De
tout
caire
voulalejèron.
b.
floret.
Alabech
on
vèi
las
agassos
A
toun entour
voulatejant.
j.
castela.
voulatejant, anto,
adj. Qui voltige,
vo¬
lage,
v.
voulage.
L'imour
voulatejanto,
la passion
papil¬
lonne. R.
voulateja.
VOULATIÈU,
FOULATIÉU
(m.)
,
VOULATIL
(1.),
ILO
(rom.
cat.
esp.
port,
volatil, it. vola¬
tile, lat.
volatilis), adj.
Volatil,
ile,
v.
esperi-
tous
;
pour
poil
follet,
v.
foulatin.
Alcali
voulatièu,
alcali
volatil.
E
tout
ço
qu'es
de
voulatièu
M'es
tout
dat
pèr
la
mail
de
Diéu.
g.
d'astros.
Tu
que
sèns èslre
passerai
Sies voulatilo
pèr
essenço.
j.
azaïs.
voulatiho,
vourati1io
(m.),
voulati-
l·l·lo,
BOULATiso
(1.), (rom.
volatilha, vola-
tilia,
volatilh,
volatiria,
volatisia, vola-
teria,
cat.
esp.
port,
volateria,
it.
volatili,
lat.
volatilia),
s.
f.
Volatille, oiseaux,
v. au-
celino
;
volatile, volaille,
v.
aujan,
vou-
laio.
Car
chaputas
coumo un
fustié
Sus la
voulatiho roustido.
c.
brueys.
Douminarés li
pèis de la
mar,
li
voulatiho dóu
cèu.
arm.
prtluv.
voulatiusa
(esp.
volatilisar,
it.
vola¬
tilitzaré),
v.
a.
et
r.
Volatiliser,
v. es vana
plus
usité.
voulatuîí,
boulatum
(1.),
boulatoun
(g.),
(rom.
volatumi,
esp.
volanton),
s.
m.
Voíée
d'oiseaux,
êtres volants,
volatille,
y.
aucelino,
aujan.
Voulatun
e noun
pas
aucèl,
Mousco que
mountos
ente
al cèl.
gautier.
R. voula.
voulcan, boulcan
(1.
g.), (rom. volcan,
volea,
cat.
volcà,
esp.
volcan,
it.
volcano,
lat.
vulcanus),
s. m.
Volcan.
Li voulcan dóu
Vivarés,
les
anciens vol¬
cans
du
Vivarais
;
coupo,
espeluco d'un
voulcan, cratère
d'un
volcan.
Mai li làidi
passioun,
au cor
d'aquéu oatiéu,
Èron
coume
un
voulcan
que
gisclo
entre
si lauso.
g.
azaïs.
La vendèmi boui dins
mi
veno
E
se
fume, siéu
un
voulcan.
c.
blaze.
voúlcam,
boulcanic
(1.
g.)_,
ico
(cat.
volcanich,
esp.
it.
volcanico), adj.
Volcani¬
que.
L'Ers davalo des
tres
gourgs
voulcanics
del Tabor.
a.
fourès.
R.
voulcan.
VOULCANISA,
v. a.
Volcaniser,
v. enaura.
R, voulcan.
Vouldouira,
v.
bourdouira
;
vouldriò
pour
voudriéu, votidrié
(je voudrais,
il
voudrait),
en
Albigeois.
VOULÉ,
VOULUE
(d.),
VOUlÉ, VUIÉ
(m.),
VOUGUÉ(l'h.),
BOULÉ,
BOULGUÉ
(1.),
VOUÎl-
gué
(a.),
voulei
(auv.
lim.),
vueie
(m.),
vuelhe
fa.),
voudre,
vouledre
(1.),
vou-
gueire
(a.),
(rom. voler,
borre,
cat.
voler,
it.
volere, lat. velle),
y.
a.
et
n.
Vouloir,
dé¬
sirer, consentir, demander,
commander,
exi¬
ger, v.
demanda
;
pour
valoir,
v.
valê.
indicatif
présent.
Prov.
vole
ou
vòli
(1.),
voles
ou
vos,
vôu,
voulèn, voulès,
volon.
Mars.
vouèli
ou
vouèri
(Var),
voueles
ou
voues,
vôu,
voulèn
ou
vourèn,
voulès
ou
vourès,
vouelon
ou
voucron
ou
vouon.
Lang.
gasc.
bùli
ou
boi, bos, bol,
boulèn,
boules,
bolon
ou
bàlen.
Réarn.
boui
ou
boulh, bos,
bol,
boulèn,
boulèts, bôlin.
imparfait.
Prov.
voulièu
ou
vouièu
(rh.), iés, iè,
ian,
ias, ien.
Lang.
voulièi, iès,
iè,
ian,
ias, ièu.
Querc.
boulioi, iòs, iò, ion, iots, ion
ou
iòu.
Aquit.
boulèbi, èbes, èbe, èbem,
èbels,
è-
ben.
Gasc.
boulèuoi,
èuos,
èuo, èuom, èuots,
cuon.
prétérit.
Prov.
vouguère
ou
vouguèri (m.),
vou-
gueres,
vougub,
erian,
erias,
è-
ron.
Lang.
toul.
boulguèri
ou
bourguèri
ou
boulguèi,
boulguères,
boulguèc,
boulguèrcn
ou
boulguèguen.
Gasc.
bouloui,
boulous, boulou
ou
bou-
louc,
bouloum, boulouts, bou-
loun.
Rord.
boulùri,ùres,u,
ùrem,ùrels,ùren.
futur.
Prov.
voudrai
ou
vourrai,
ras, ra, ren,
rés,
ran.
Lang.
boudrèi
Ou
bouldrèi,
ras, ra, ren,
rés,
ran.
conditionnel.
Prov.
voudriéu
ou
vourriêu,
riès, riè,
rian,
rias, rien.
Lang.
boudrièi, riès, riè,
rièn,
riès,
rièu,
ou
boudrci,
drès, drè,
etc.
Gasc. querc.
boudrioi
ou
boudroi
ou
boul-
droi
ou
boulrioi
ou
bourrioi,
riòs,
riò, ì'ion,
riots, riòu.
Rord.
boudriou
bourriou
bouleri(béa.Txi.),
rès, rè,
rem,
rets, rèn.
impératif.
Prov.
vogues,
vouguen,
vouguès.
Lang.
volgos
ou
bolgos, boulgan,
boul-
gas.
Alp.
vuelhes,
vulhen, vulhas.
subjonctif
présent.
Prov.
que vogue
ou
vòugue,
vogues, vo¬
gue,
vouguen,
vouguès,
vogon.
Mars.
que
vouègui
ou vougue,
vouegues
ou
vouguès,
etc.
Lang.
que
bàlgui
ou
bàrgui,
bolgues, bol-
gue,
etc.
Gasc. béarn. que
bóulhi, boulhes,
bouille,
boulhan, boulhats, boulhen.
Lim.
que
vèlhe, vèlha, vèlho, velhan,
velha,
vèlhan.
subjonctif
imparfait.
Prov.
que
vonguèsse
ou
vouguèssi
(m.)
ou
vulhèssi
(a.),
èsses, èsse,
es-
sian,
essias,
èsson.
Lang.
que
boulguèssi,
èsses,
èsse, èssen,
èssets, èsson.
Réarn.
que
boulôussi,
ousses, ousse,
ôus-
sen,
óussets, óussen.
participe
présent.
Prov.
voulènt
ou
vouguènt.
Voulé
uno
fiho,
vouloir
une
jeune
fille
;
lou vouclrias
tout,
il
est tout
aimable
;
saup
pas
ço que
vôu,
ço
que se
vôu, il
ne
sait
ce
qu'il
veut;
vola, lou
vole,
va
vouèli
{m.),
je le
veux ;
vole bèn, je le
veux
bien
;
se
Dieu lou
vôu,
s/e
Diéus
hou vôu, hou
vol
(1.
g.), si Dieu le
veut
;
Diéu
vogue que,
Diéu vueie que
(a.), Dieu veuille
que ;
voulé
mau,
n'en
voulé
en quaucun,
vouloir du
mal à
quelqu'un
;
voulé bèn, voulé de bèn,
vouloir du bien
;
te
vôu bèn, il
te
veut
du
bien;
se
faire
bcn-roulé,
se
faire bien
vou¬
loir,
se
faire aimer
;
se
faire
mau-voulé,
se
faire mal
vouloir,
se
faire haïr
;
que
vôu
di¬
re?
que
veut
dire
cela? pourquoi?
que
vôu
dire
pèr
acù ?
que
veut-il dire
par
cela
?
vou¬
lès dire ?
est-ce
possible,
cela
se
peut-il ? le
croyez-vous
ainsi,
pensez-vous ;
sènso
lou
voulé
faire, involontairement; voulé
vo
noun,
bon
gré
mal
gré;
voulès
?
sara, vou¬
lès pas
?
sara, que vous
le vouliez
ou non,
cela
sera;
f
au
pas
vougué
ço
qu'es
pas
nostre,
il
ne
faut
pas
convoiter
le
bien
dau~
trui
;
èstre servi à
:
n'en
vos
? ve-n'aqui,
à
ne vos
?
aqui n'i'as (1.), être
à
bouche,
que
veux-tu?
prov.
Voulès,
anas-ié
;
Noun
voulès,
mandas-ié.
Fau
faire
pèr lou bèn
ço que
lis
autre
volon.
Lou rèi dis pas :
vole.
Fau
pas
mai voulé di
gènt
que
ço que
volon de
nous-autre.
Qu bèn
me
vôu,
me
lou
dis,
E qu mau
me
vôu
s'en
ris.
Qu bèn
me
vôu,
me
seguisse.
Lou
diable, au-mai
n'a,
au-mai n'en
vôu.
Voulé n'es pas
poudé.
N'i'a
tant
que
voudrien
e que noun
podon
!
Tau vôu
Que
noun
pòu.
Quouro
se
vôu,
Se pou.
Qu vôu
ço que noun
pôu,
Trobo ço que noun
vôu.
Quau
noun
vôu
quand pòu,
noun
poudra quand
voudra.
Quau
tout
lou
vôu,
tout
lou perd.
Fau voulé ço que
Diéu
vôu.
Se
voulé,
y. r.
S'aimer,
se
vouloir
pour
époux;
se
plaire quelque
part,
v. ama,
plaire.
prov.
Quau bèn
noun se
vôu,
Diéu
noun
l'ajudo.
Lis
abiho
se
volon
vers
li brhvi
gènt.
VOUGU,
voulgut
(1.),
boulgut
(1. g.),
your-
gut
(nÌÇ.),
bourgut
(g.),
boulut
(bord.),
bouut,
bût
(rouerg.),
uno
(rom.
volgut,
uda),
part,
et
adj. Voulu,
ue,
exigé, ée.
Lou
malur l'a
vougu,\e
malheur l'a
vou¬
lu
;
bèn-vougu,
bien voulu, aimé
;
mau-vou-
gu,
mal
vouiu,
mal
vu.
voulé,
voulei
(lim.),
volel
(d.),
bolgue
(g.),
(rom.
cat.
voler,
it. volere),
s. m.
Vou¬
loir, volonté,
dessein,
intention,
désir,
v.
vou-
lounta.
Bon
voulé, bon
vouloir
;
marrit voulé,
mauvais
vouloir
;
mau-voulé,
malin vouloir
;
faire
tóuti si
voulé, faire
toutes
ses
volontés;
voit
i'ana
en
tout
voulé,
il
veut
y
aller ab¬
solument.
prov.
Tóuli li
voulé
noun soun
dóu rèi,
le
roi
lui-même
ne
fait
pas
tout
ce
qu'il
veut.
R. voulé 1.
Voulega
pour
boulega
;
voulei,
v.
voulé
;
voulei pour
voulès,
en
Limousin;
voulèis,
èisso,
v.
vouladis, isso.
vouLÈio
(du
français),
s.
f.
Volée,
pièce de
bois
qui s'attache
au°timon
d'une
voiture,
A la
voulèio, à la volée
;
à
boule
vue,
à
l'abandon,
v.
vóurìo.
léu
non
auriéu rimat ansinto à
la
vouleyo.
p.
paul.
voitleja
,
voulacha
(
d.)
,
vouraciiia
(Var), (cat.
volejar,
it.
voleggiare),
v.
n.
Voltiger,
voleter,
v.
voulateja.
De sei
det
voulejavo
un
pichoun aucelet.
h.
rolland.
R,
voula.
voulènci,
boulenço
(1.),
(lat.
volentia),
s.
f.
Volonté,
vouloir,
y.
voulé.
Keclama
les efèts
de
sa
bouno
boulenço.
miral moundi.
Voulènt
(voulant),
v.
voulé
;
youlenta,
v.
voulounta
;
voulentié,
v.
voulountié
;
voulènt-
tant-dire,
v.
valènt-à-dire
;
voulestreja,
v.
voulateja.
voulet
(b.
lat.
voletus,
petit
rideau),
s. m.
Volet,
v.
tourno-vènt.
Pènsi que
fennerias la
vitro
e
lou voulet.
f.
peise.
R. velat.
voulet,
eto,
adj. Prêt à
s'envoler,
vo¬
lage,
en
Dauphiné,
v.
vouladis;
Voulet,
Volet,
noms
de fam.
dauphinois.
Aucèu
voulet, oiseau dru.
Lou
trop
voulei
fringaire.
l.
bouvat.
1...,2343,2344,2345,2346,2347,2348,2349,2350,2351,2352 2354,2355,2356,2357,2358,2359,2360,2361,2362,2363,...2382
Powered by FlippingBook