Lou Tresor dóu Felibrige - page 2354

VOULETEJÀ
VOUNGE
\\k\
L'estiéu,
quand
ma
couva
s'es
facho
un
pau
vouleto.
e.
cha.la.mel.
R.
voula.
vouleteja,
bouleteja
(1.),
bouleta
(g.),
v. n.
Voleter,
voltiger,
v.
voulateja.
R.
voulet.
vouleto,
s.
f.
Emouchoir,
v.
coucho-
mousco.
R.
voulet,
veleto.
Voulgas,
voulgats
(veullez),
voulguèc (il
voulut),
voulguèron
(ils
voulurent),
voulgut
(voulu),
voulhé,
v.
voulé
;
vóulhas,
voulho,
v.
auelho.
vouliero,
boulieiro(L),
bouliero
(g.),
s.
Í.
Volière,
v.
auceliero.
Revenguen
à la
vouliero.
r.
garde.
prov.
Vau
mai èslre
auoèu de
misèro
Qu'aucèu de
vouliero.
R.
vòu.
Vouliéu,
iés, ié, ian,
ias, ien,
imparf. duv.
voulé.
voul1ho,
v0ulilh0(d.),
s.
f.
Volige,
plan¬
che
mince,
v.
tavello.
Voulon,
v.
voulame.
voulouno,
vóUROUXO
(a.), (b. lat.
Volo-
na,
Volonona),
n.
de
1.
Volonne
(Basses-Al¬
pes).
prov.
Voulouno,
Gènto
persouno.
voulount
(rom.
volon),
adj.
Qui
ne
veut
faire que
sa
volonté,
en
Languedoc,
v.
vou-
lountàri
;
Vollon,
nom
de fam.
méridional.
Aviè 'n
cor
voulount, il
avait
un carac¬
tère
absolu.
Lou
l'agui
nais toujour
dóu
bauchun
d'un
cor
voulount.
a.
montel.
R.
voulé.
voulounta,
avoulounta,
vourounta
(m.),
boulounta
(L),
boulenta
(g.),
v. a.
Agréer,
prendre
en
gré, trouver
bon, aimer,
v.
ama,
grasi.
Voulounta
quaucun,
prendre
quelqu'un
en
amitié,
avoir de
la
prédilection
pour
lui
;
voulounta
'n
alimen,
désirer
un
aliment,
le
manger
avec
plaisir
;
moun
estouma
vou-
lounto
pas
lou vin,
mon
estomac
est
anti¬
pathique
au
vin
;
dcgun voulounto
li
cop,
personne
n'aime les
coups
;
voulounto
aquelo
plaço. il
aime
cet
endroit.
Voulounto
leis endrèits
garrèls.
a. mir.
Pas
ges que
noun
lou
counesqnèsson,
Pla
pauc que noun
lou
voulountèsson.
b. floret.
prov.
Fau
douna
b la
terro ço que
voulounto.
Se
voulounta, v. r.
Se plaire,
v. ama,
voulé.
D'estranges
pensamens
ounle
me
voulountave
Coumo dins
soun
bressou
se
voulounto
un
enfant.
d.
guiraldenc.
Voulounta,
boulountat
(g.
1.),
ado,
part,
et
adj.
Agréé,
aimé, désiré,
ée.
R. voulount.
VOULOUNTA,
BOULOUNTAT
(1.
g.),
BOULUN-
TAT, BOULENTAT
(g.), (rom.
volunta, volon-
tat,
boluntat, voluntat,
volantat,
bolontat,
bolenta.t,
cat.
voluntat, it. volontà,
esp.
voluntad, lat.
voluntas,
atis),
s.
f.
Volonté,
v.
voulé 2
;
De
Volontat, De
Voluntat,
noms
de fam.
languedociens.
Li voulounta
soun
libro,
les volontés
sont
libres
;
darrièri
voulounta,
volontés
dernières; n'a
gens
de
voulounta,
il
n'a
point de volonté
;
de
bono
voulounta,
de
bonne
volonté
;
marrido
voulounta,
mau¬
vaise volonté
;
que
ta
voulounta
se
façjue,
?ue
ta
volonté soit
faite
;
viéure à
sa
vou-
ounta,
vivre à
ga
guise; à
vouloutna, à-
volonté
;
à
plesi
e
voulounta,
à
plaisir
et
volonté;
voulounta-dire
pour
valent à di¬
re,
c'est-à-dire, voulant dire
par
là.
prov.
Voulounta
de
rèi
Passo
pèr lèi.
Tout
pèr bono voulounta, rèn pèr forço.
voulountàri,
boulountàri
(1.),
bou-
lentàrl
(g.),
ÀRio
ou ari
(rom.
cal.
volun¬
tari,
esp.
port,
voluntario,
it. volontario,
lat.
voluntarius), adj.
et
s.
Volontaire, qui
se
fait
librement;
engagé
volontaire
;
enfant
gâ¬
té,
v.
envesa ;
absolu, têtu,
ue, v.
testarà.
Es
un
pichot
voulountàri,
c'est
un
petit
volontaire.
voulountariat,
s. m.
Volontariat,
enga¬
gement
volontaire dans l'armée.
R. vouloun¬
tàri.
voulountarimen
,
voulountariamen
(niç.),
boulountariojien
(b.),
boulenta-
riÔ.men
(g.),
(rom.
volonteiramen,
volen-
tieiramen,
cat.
voluntàriament,
esp.
port.
voluntariamente
,
it.
volontariamente )
,
adv.
Volontairement,
v.
espereu,
sicap.
S'anavias
voulountaiimen
l'escoundre.
a.
crousillat.
R.
voulountàri.
voulountie,
voulentlé,
vourountié
et
vourentié
(m.),
boulouxtiè
(1.),
bou-
lentès
(g.), (rom.
volontiers, volentier,
cat.
volenters,
it.
volontieri, lat. volunta-
riè), adv.
Volontiers,
v.
couralamen.
Bèn
voulountiè, très
volontiers
;
mau
voulountiè,
à
contre-cœur,
impatiemment.
voulountous,
vourountous
(m.),
bou-
lountadous
(1.),
ouso
(rom.
volontos,
vo-
luntos, volentos,
volontados,
voluntados,
volontairos,
voluntairos,
osa,
cat.
volen-
teros, port,
voluntarioso,
it.
volonteroso),
adj. De
bonne
volonté,
bien disposé,
zélé, ée,
qui
agit de bon
cœur,
qui
travaille volontiers
;
spontané, ée
;
qui tient
à
ses
volontés,
v.
vou¬
lount.
Es
proun
voulountous,
il
a
beaucoup
de
zèle.
R.
voulounta.
Voulour,
v.
voulur.
voulp
(rom.
Volp),
s. m.
Le Volp,
alïluent
de
la
Garonne
;
pour
renard,
v.
voup.
Voulpeliero,
voulpiliero,
v.
vóupihiero;
voulta,
v.
vóuta
;
voulteja,
v.
vóuteja.
voultouire,
n.
p.
Voltoire
,
nom
d'un
poète
gascon
du
17e
siècle
(1607).
A
conférer
avec
bourdouiro.
voulubilïta,
boulubilitat
(1.
g.), (cat.
volubilitat,
it.
volubilità,esp.
volubilidad,
lat.
volubililas,
atis),
s.
f.
Volubilité.
vouLUBiLis,
víuobil1,
vir4bili
(lat.
vo¬
lubilis),
s. m.
Volubilis,
liseron,
plante,
v.
courrejolo,
campaneto.
vouluda,
bouluda
(g.),
gouluda
(toul.),
(rom.
voludar, lat,
uolutare),
v.
a.
Rouler à
terre,
v.
viiuta,viéutoula.
Ou n'è
qu'un
chai pèr
moun
estixdi
Ount d'autes libes
non
voulùdi
Que barricos
e
que
pipols.
g.
d'astros.
Se
vouluda,
s'a
vouluda, se
gouluda, v. r.
Se
rouler,
se
vautrer.
Se
gouluda
sur
l'erbo
a
l'oumbro des
pibouls.
p.
barbe.
Gouludo-te
sur
l'esquinal.
p.
goudelin.
Vouluda,
oouludat
(g. 1.),
ado,
part,
et
adj.
Roulé,
vautré,
ée.
vouludamen
(rom.
voludamen,
s. m.
Action de rouler à terre,
v.
viéutado. R.
vou¬
luda.
VOULUME,
BOULUME
et
BOULUM
(1.
g.),
(rom. volum,
cat.
vulum,
cat. port.
it.
vo¬
lume,
esp.
lat.
volumen),
s.
m.
Volume,
grosseur, v.
balans,
embalun, fourle,
pa-
ruto
;
livre,
tome,
v.
libre.
Mena de
voulume,
faire du
volume
;
faire
de
voulume, faire de
l'embarras
;
en
boulum
(Goudelin),
en
tas,
en
foule,
ensemble,
v.
boulum.
VOULUMINOÚS,
ouso, ouo
(cat. volumi-
nós,
esp.
port.
it.
v'oluminoso, lat.
volumi-
nosus),
adj.
Volumineux,
euse, v.
embalu-
nous,
rabaious.
voulumo,
s.
f.
Passa
pèr
la voulumo,
passer
inaperçu
au
milieu d'autres choses, à
Agde,
v.
mouloun. R.
voulume.
voulupta, bouluptat
(1.
g.), (rom.
VO-
luptat, it.
voluttà,
lat.
voluptas,
atis),
s.
f.
Volupté,
v.
chale, jouïssènço,
plasènço.
Es
uno
voulupta
coumplido.
calendau.
L'amablo
voulupta
s'emparo
de
si
sèn.
b.
royer.
Diéu fara
coula de
soun se
Uno
vouluptat
angelico.
pujol.
Vous sias traclio
a
la
vouluptat.
c.
brueys.
vouluptuous,
vouluptous
,
boulup-
tous(g.),
ouso
(rom.
cat;
voluptuós,
it.
vo-
luttuoso,
esp.
port,
voluptuoso, lat.
volup-
tuosus),
adj.
Voluptueux,
euse, v.
jouls-
sèire.
Jou
soun
iéuèr lou sanetous,
Lou
bèn-aisat, lou
vouluptous.
g.
d'astros.
Quouro
pourrai
sus
ta
bouqueto
Prendre
un
pouloun
voulupluous
?
p.
bellot.
E laisso
reboumbi, la
touso,
Uno
espelido vouluptouso
Que fai
parpeleja
lou jouine Cassiden.
calendau.
vouluptuousamen
(
cat.
voluptuosa-
ment, it.
voluttuosamente,
esp.
port,
vo-
luptuosamente),
adv.
Voluptueusement.
Vouluptuousamen
me
cliale
dins
moun
lié.
h.
morel.
R.
vouluptuous.
voulur,
boui.uiï
(1.
g.),
voulour
(lim.),
(du
français),
s.
m.
Voleur,
v.
arpian,
laire,
larroun
;
aigrette
du
pissenlit, à
Toulouse,
v.
farineto, lume,
perdigolo
;
sobriquet
des
gens
Félines
(Aude), de
La
Caunette
(Hé¬
rault)
et
de Buros
(Basses-Pyrénées).
Crida
au
voulur, crier
au
voleur
;
brama
coume
un
voulur,
pousser
les
hauts
cris
;
a
li
man
facho
coumo un
voulur,
il
a
de
l'in¬
clination
au
vol
;
voulur
de
paradis,
enfant
mort
en
bas
âge;
voulur
de
goi, de sort,
sorte
de
juron.
L'aubeto la
prèmiero
Vengué
coume un
voulur.
l.
roumieux.
Partiriéu
deman
pèr
Terro-Santo,
S'aviéu pas
pòu
di voulur.
a.
peyrol.
Ai
!
moun
Diéu,
ma
maire, ai ! quante
maliir
De
m'avé
batudo !
es
pas un
voulur.
ch.
pop.
prov-
Li
pichot
voulur
Soun
soulet
pendu.
La raço es
bèn
picholo,
quand i'a
ni
puto
ni
voulur.
voulurot,
s.
m.
Petit
voleur,
larronneau.
R.
voulur.
voulusïan
(sant-),
n.
de 1.
Saint-Volu~
sien,
ancienne
abbaye
du
pays
de
Foix,
fondée
par
Charlemagne.
vouluso,
bouluro
(1.
g.),
voulurdo
(m.
rh.),
(du
français),
s.
f.
Voleuse,
v.
larrouno.
Oh
!
pènjon be
soubent la
bouluro
racalho.
c.
peyrot.
R.
voulur.
vouluto,
bouluto
(1. g.), (it.
cat.
esp.
port.
lat.
voluta),
s.
f.
Volute, ornement
en
spirale.
Voumi, vóumi,
vôumico,
voumita,
v.
bou-
mi,
boumico,
bou
mita.
voun,
boun
(1. g.),
(rom.
von),
contract.
de
vous
en
:
anas-voun
pour
anas-vous-
en,
allez-vous-en
;
voun
pregui,
je
vous en
prie,
v.
noun.
Voun
(où),
v.
ounte
;
voun,
vounch (oint),
v. oun
;
vouncho,
vounchous,
vounchuro,
v.
ouncho,
ounchous,
ounchuro.
vounge,
ounge,
vounze
(L),
ounze
(g.),
gounze
(rouerg.), (rom.
un.se, onse,
port.
onze,
esp. once,
it.
undici, lat. undecim),
n.
de
nombre.
Onze.
Vers
li
vounge ouro,
vers
les
onze
heu¬
res;
pourta
lou
capeu sus
li
vounge ouro,
porter
le
chapeau
de
côté,
sur
l'oreille.
Es
coumo
toutos
:
a
gounze
cents,
elle
a,
comme
toutes,
onze
cents
francs
de
dot-,
dicton
rouergat
au
sujet
d'une
fille
sans
dot,
par un
jeu de
mots
rabelaisien
sur gounse
cents
et
coun e sen.
vounge,
voungèime,
vocngième
(rh ),
oungième
,
vounzième
,
ounziême
(d.)
1...,2344,2345,2346,2347,2348,2349,2350,2351,2352,2353 2355,2356,2357,2358,2359,2360,2361,2362,2363,2364,...2382
Powered by FlippingBook