Lou Tresor dóu Felibrige - page 1810

598
'
nérailles
;
manchettes
de
batiste
qu'on
met¬
tait
sur
les
revers
des manches
d'un habit
de
deuil
;
statue
de
femme
éplorée qu'on
met
sur
un
tombeau
;
menhir,
en
Auvergne,
monu¬
ment
celtique
que
l'on
trouve
généralement
surun
tumulus,
v.
pèiro plantado.
Capèu à la plourouso, chapeau à
grands
bords rabattus.
R.
plourous.
plourugo
,
plourugo,
s.
f. Conduit
sou¬
terrain
pour
les
eaux,
pierrée,
égout,
en
Lan¬
guedoc,
v.
dou,
meat,
ôuvede.
Sèns
irme, acò 's la
plourugo
Ounte
jamai
uno
belugo
Esclairo pas
lou carrairou.
j.
laurès.
R.
plourà.
ploürdn,
s. m.
Envie de
pleurer,
besoin
de
pleurer,
v.
gounflige.
Avê lou
plourun, pleurer longtemps,
ne
faire que
pleurer.
I
prat,
de chatouneto
folo
Courron
après li
parpaiolo
:
Ta maire
en
li vesènt
retoumbo à
soun
plourun.
a.
ta
van.
R.
ploura.
Plous,
plur. lang.
et
gasc.
deplour; plou-
signa,
v.
plouvina
;
plóutassia,
v.
plautassa.
ploutet,
s.
m.
Perche,
dans les
Alpes,
v.
partego.
R.
plot.
Plôuti,
v.
plauti
;
ploutoun,
v.
peloutoun
;
ploutru,
v.
pautu.
plouvado plouva
(a.),
s.
f. Table
ou
compartiment
d'un
jardin où
l'on sème les
légumes,
v.
taulo.
Plouverin,
v.
pouverin;
plouvié,
v.
pluvié.
plouvina, plouvina
(m
),
plouvigna,
plousigna
(d.),
plougena,
plusina,
plu-
dena
(auv.), plouïna,
plauïna,
broina
(bord.),
plebigna, plabigna
(g
), brouï-
na, bruina
(1.),
(rom.
plovinar,
cat.
plui-
nar, v.
fr.
pleuviner,
esp.
lloviznar,
it.
piovigginare,
b.
lat. pluvinure, pulvici-
nare),
v.
n.
Faire
de la
gelée blanche,
v.
au-
biera,
brada,
breina
;
bruiner, pleuvoir
me¬
nu,
v.
blesina, rousina.
Tres
an
istè de
plouvina,
Que
lou
gran noun pou
germina.
cantique
de
s.
gens.
Plouvina,
Ano,
part, et
adj.
Couvert de
gi¬
vre.
A
plouvina,
il
a
gelé
à blanc.
R.
plou¬
vino.
plouvin
ado, plebignado
(g.),
(Cat.
llo-
binada),
s.
f.
Ondée de pluie
menue,
v.
ble-
sin
;
couche
de
givre,
v.
breinado.
L'aire
ven
fret
e
quauco
plebignado
Ven
enfanga
la
pousco
del cami.
j.
jasmin.
R.
plouvina.
plouvina
rie,
s.
f. Série de gelées blan¬
ches.
Erian dins la
sesoun
de la
plouvinarié.
a. bahbaroux.
R.
plouvino.
plouvinas,
plouvinasso,
s.
Forte
gelée
blanche.
Dins lou
plouvinas caminavo,
Bèn
amata contro
la fre.
a.
bigot.
R.
plouvino.
plou
vine
ja
,
plóuvineja
,
plóuv1nia
(m.),
plouvinea, plouvounia, pluvounia
(a.),
plóuneja,
pleineja
(Var),
ploubi-
neja,
plobineja,
plaubineja, plavine-
ja
(1.),
(cat.
pluinejar, it. piovigginare,
b.
lat.
pulvicinare),
v. n.
Geler
légèrement,
v.
bruma
;
bruiner
imperceptiblement,
pleuvoir
en
forme
de
rosée,
v.
blesineja,
eigagneja,
lagagneja, pousquineja.
R. plouvina.
plouvi
ne
jado
,
ploubinejado
(
g.
)
,
plousigna
(d.),
s.
f. Couche de bruine, bruine
légère,
v.
eigagno. R. plouvineja.
PLOUVINÈU, PLUViGNÈu,
s. m.
Petite
bruine,
v.
blesinet
;
Pluvinel, De
Pluvinel,
noms
de fam.
dauph. R.
plouvino.
plouvino
,
plouvino
,
plouvesino
,
plauïno
(g.), pleuïno,
pleujeno
(auv.),
brouïno,
bruino
(1.),
broino
(bord.),
(rom.
PLOURUGO
PLUJOUN
pluvina,
pruina,
esp.
llovissna, it. lat.
pruina),
s.
f. Gelée
blanche, givre du
matin,
frimas,
v.
aubiero,
brado, brèino, blancado,
gelebrino, sejo
;
bruine, pluie fine,
v.
blesin,
eigagnolo, gaspi, plujino,
pousquino.
Grosso
plouvino
,
forte gelée
blanche
;
sèmblo
qu'a
coucha
à
la
plouvino,
il
est
pâle, bleui
par
le froid.
Se cregnes
la plouvino,
S'as
pou
de
te
jala.
l.
roumieux.
Se toumbavo quauco
plouvino,
Sabe que me
la
pararié.
a.
peyrol.
prov.
Après
tres
plouvino,
Lou
vènt-terrau
o
la marino.
Après
tres
plouvino la plueio,
(ital. Dopo
tre
nube
acqua).
Conférer
ce
mot
avec
le
gr.
wpMs,
du
ma¬
tin.
plouvinous
,
plouvignous
(
niç.
d. ),
plóuvinous,
plouvignous
(m.),
pluvi-
nous, ouso, ouo
(it.
piovignoso,
lat. prui-
nosus), adj. Couvert
de gelée
blanche;
v.
breina
;
pluvieux,
euse, v.
pluious,
pluji-
nous.
Di
pountannado
plouvinouso
E
peréu
di
bons
an
èron li
signe
clar.
mirèio.
prov.
Abriéu
plouvignous
E mai
ventous,
An
frutuous.
R.
plouvino.
Plòvio,
v.
plueio
;
plubiè, plubiéu,
v.
plu¬
vié
;
plubious,
v.
pluious; plucho, pluchoun,
v.
plecho,
plechoun
;
pluca,
pluco,
pour
clu-
ca,
cluco
;
pludena,v. plouvina;
plue,
v.
pivo.
plueio, pluejo
(rh.),
pluei,
plèio
(d.),
plèjo
(lim.
toul.j,
plèijo,
plojo
(1.),
ploio,
plòvio
(lim. d.),
plouio, ploujo
(g.),
pluio
,
plujo
(bord.),
pieujo
,
pleuvo
(auv.),
plÈbo
(Agen),
plèvi,
plèivi, pièvi
(d.),
(rom.
plueia,
ploia,
ploja,pluvia,
cat.
pluja,
esp.
lluvia,
it.
pioggia, piova,
lat.
pluvia),
s.
f.
Pluie,
v.
cliavano,
raisso,
rus-
cle,
tempiè.
Grossi
plueio,
grosses
pluies
;
plueio
me-
nudo,
bruine
;
plueio
primeto,
petite
pluie
fine;
plueio
à
verso,
plueio
routo,
averse;
degout de
plueio,
goutte
de pluie; lou
tems
di
plueio,
la saison des pluies
;
la
plueio
a
cala,
a
luca, la
pluie
a
cessé; s'assousta
de
la
plueio,
se
mettre
à
couvert
de
la
pluie,
v.
soupleja
;
faire
la
plueio
e
lou beu tems,
faire
la
pluie
et
le
beau temps.
Noun li fau ges
d'autre
artifici
Qu'uno
plueio d'or
ou
d'argènt.
c.
brusys.
prov.
Plueio
enjanvié de durado
Tempèro
toulo
l'annado.
Plueio de
febrié
A la
terro
vau
femié.
Plueio de
mars,
Rèn ié pren
part.
Plueio de mars,
Fèbre de
blad.
Plueio de mars,
plueio
d'abriéu,
I
planto
fan lou
gréu.
Plueio
d'abriéu
douno
à
béure.
Jamai
plueio
au
printèms
Passé
pèr
marrit
tèms.
En mai
pichoto plueio
Degun
enueio.
Plueio de mai
Tèn lou mounde
gai.
Plueio de
mai
fan
crèisse.
Plueio
de
jun
vau
rèn.
Plueio
d'ivèr,
recloto
d'estiéu.
Plueio rudo duro pas.
Plueio
menudo,
Ges
de
gouto
perdudo.
Plueio à
verso en
tout
tèms
vau
rèn.
Plueio que
toumbolou
mati
Déu pas
empacha de
parti.
Davans
sant
Jan
plueio'benesido.
Après
sant
Jan plueio
maudicho.
Li
plueio de
sant
Jan
N'aduson ni
vin
ni pan.
prov. lim.
La
plèjo
menudo,
La
fenno
barbudo,
Jamai
degun l'a
counegudo.
Pluèu
pour
plòu (il pleut)
;
pluevo
pour
plòugue (qu'il pleuve),
en
Limousin.
Pluga,
plugado,
plugaire, plugo, plugou,
plugous,
plugoun,
pluguet, plugueto,
pour
plega,
plegado,
plegaire, plego, plegoun,
pie-
guet,
plegueto
;
plugin,
pluginous,
v.
plujin,
plujinous;
plugui
pour
plega.
plugna,
v.
a.
Serrer,
presser, en
Périgord,
v.
quicha.
Plugna,
ado,
part.
Resserré,
ée.
R.
aplam-
pougna.
pluiado, plujado
(rh.),
plejado
(1.),
plouiado, ploujado
(g.),
plejat, plujat,
ploujal, plojal
(1.),
s.
Ondée
de
pluie,
averse,
guilée,
giboulée,
v.
groupado,
mar-
sencado, raisso,
regisclado, ruscle,
rama-
do,
revessado.
Quouro vendra
grando
plejado?
j. jasmin.
prov.
Longo
secado,
Longo
pluiado.
prov.
lang.
Quand
lou
Cantal
tiro,
L'autan
sello
e
brido
E lou
ploujal
Mounto
k chabal.
R.
plueio.
pluias, plujas
(rh.),
plejas,
ploujas
(1. g.),
plouia,
plouias
(d.),
s. m.
Pluie
tor¬
rentielle.
v.
endelùvi,
glavas, lavàssi,
reis-
sas.
Barlaca
pèr
quauque
plujas.
a.
bigot.
Mès
aqueste
ploujas
que
tout
anioch
a
fach.
j. roudil.
R.
plueio.
PLUIASSO
,
PLUJASSO
(rh.),
PLEJASSO,
PLEJADisso
(1.),
ploujasso
(g.),
s.
f.
Grosse
pluie,
longue
pluie,
averse,
v.
eigalòssi,
ei-
gat,
raisso. R. plueio.
pluiau,
pluviau,
pluvial
(1.),
alo
(rom.
cat.
esp.
port,
pluvial,
lat.
pluvialis),
adj.
Pluvial, aie.
Lou
pluiau, le
vent
de
la pluie, le
vent
d'ouest,
à
Limoges,
v.
plèch; aigo pluialo,
eau
de
pluie.
Pluié,
v.
pluvié.
pluieto, pluioto
(d.),
plujeto
(rh.),
plejeto
(1.),
(cat.
plujeta),
s.
f.
Petite
pluie,
v.
blesin,
eigagnolo,
lagagnolo, plouvino,
reissoun. R.
plueio.
Pluio,
v.
plueio.
pluious, plujous
(rh.
bord
),
plejous,
ploujous, plojous
(].),
pleijous
(a.),
plu-
bious,
ploubiéus
(rouerg.),
ouso,
Éuso
(rom.
ploios, plojos, pluiox,
plujós,
cat.
plujós,
esp.
pluvioso, it.
piovoso,
lat.
plu-
viosus),
adj. Pluvieux,
euse, v.
apluji,
plou-
vinous,
pluvachous,
versous
;
à
Bordeaux
on
dit
plujèi,
eiro.
prov.
An
pluious,
An
malurous.
Mars
ventous,
Abriéu
pluious,
Fan
ana
lou bouié
jouious.
Pasco
pluiouso,
lero
granouso.
pluja,
v. a.
Mettre
le
fourrage
en
veillot-
tes,
en
prévision
de la
pluie,
v.
abrassela.
R.
pluejo.
Plujado, plujat,
v.
pluiado
;
plujeto,
v.
pluieto.
plujin, ploujino
(1.),
s.
Petite pluie,
pluie
fine, bruine,
v.
blesin, eigadino,
plou¬
vino.
Au mendre
plujin,
à
la moindre pluie.
Uno
nounco
marino
Recebiò la
ploujino.
b.
floeet.
R.
pluejo, plueio.
plujinia,
v. n.
Bruiner,
pleuvoir
menu, v.
blesineja,
plouvina. R plujin.
plujinous,
ploujinous
(1.),
ouso,
adj.
Rrumeux,
pluvieux,
euse,
v.
pluious,
plou-
vinous.
R.
plujin.
Plujo,
v.
plueio.
plujoun, plujou
(1.),
s. m.
Quantité de
paille
que
produit
une
gerbe, lorsqu'on
a
choisi
1...,1800,1801,1802,1803,1804,1805,1806,1807,1808,1809 1811,1812,1813,1814,1815,1816,1817,1818,1819,1820,...2382
Powered by FlippingBook